Alex Barta..

12. února 2009 v 18:59 | Dyana=) |  -Herci

Herec Alexander Bárta sa stal predovšetkým vďaka postave Milana Kordiaka zo seriálu Panelák jedným z najpopulárnejších slovenských hercov. Len málokto vie, že sa v minulosti venoval hudbe, že v súkromí nie je lámačom ženských sŕdc a bezbrehým míňačom peňazí ako je Kordiak a že okrem seriálového účinkovania hráva aj v Slovenskom národnom divadle. A o tomto sme sa s ním rozprávali.
Začal rok 2009, aké sú tvoje pracovné plány na tento rok? Budú odlišné od roku 2008?
Ani nie, začal sa nový rok a nekompromisne sa začal v tretej sérii výroby seriálu Panelák, to je jedna vec. Mal by trvať asi do konca kalendárneho roku, to znamená do konca roku 2009. Uvidíme, ako to pôjde. Zatiaľ si zaklopem, je to celkom sledované a mám aj pocit, že celkom úspešné u divákov, má to zatiaľ pozitívnu spätnú väzbu, takže Panelák pôjde ďalej. A čo je u mňa na prvom mieste, tak to je vlastne divadlo - som zamestnaný v SND a práve v tomto období mám premiéru hry od Bertolta Brechta Matka Guráž a jej deti.

Akú postavu stvárňuješ v tejto hre?
V tejto hre stvárňujem jedného z jej synov, postava sa volá Švajčiarik, tak je napísaná a tak sa aj volá. Ostatné deti sú vlastne Robert Roth, Táňa Pauhofová a samotná Matka Guráž je Emília Vášáryová. Takže toto je taká najbližšia budúcnosť. V divadle som potom obsadený ešte do ďalších dvoch hier do konca sezóny a tým, že sa súbežne aj skúša, hrá, aj točí, tak pracovne ma čaká celkom bohatý rok.


Tá práca je pravdepodobne časovo náročná, keďže je tam divadlo, televízia, teda točenie seriálu Panelák. Ako vyzerá tvoj pracovný deň, taký ten pestrý?
Ten pestrý pracovný deň vyzerá naozaj pestro a môžem povedať, že od rána, až v podstate pre niekoho možno aj neskorého večera, sa vôbec nezastavím. Ak mám byť konkrétny, ak mám skúšku v divadle a ešte aj večer hrám a mám medzi to vopchať nejaké obrazy zo seriálu, tak vlastne vstávam asi okolo 6:30. Lebo o 7:30 by som už mal byť hore na Kolibe, kde sa to celé točí a vyrába a tam si natočím do 9:30 svoje obrazy. O 10:00 mi už začína skúška v divadle, takže sa musím presunúť. Tá trvá do 14:00. O 14:30 ma už viac-menej čakajú zase hore na Kolibe, kde točím asi do takej 18:00. A potom zase do divadla, pretože o 19:00 ma čaká predstavenie, ktoré väčšinou končí asi o takej 22:00 až 22:30. Takže keď prídem domov, je asi 23:00 a musím sa pripraviť ešte na ďalší deň.

Divadlo, televízia, už mi chýba len rozhlas. Ten ťa niekedy nelákal? Rozhlasové hry alebo rádio ako také?
Toto je taká veľmi špecifická robota, pretože rozhlas je považovaný za úplne iné herecké odvetvie. Možno kvôli tomu, že je to síce práca pred mikrofónom, ale úplne iná ako dabing, to je jedna vec. A mám pocit, že v rozhlase sa vyrába, ale nie až toľko, keďže je to štátna inštitúcia a tie dotácie sú obmedzené a nie je ich tak veľa. Ale ku podivu, mal som to šťastie, teda možnosť robiť rozhlas, aj ma to veľmi bavilo. Je to pre mňa určite stále výzva, keď dostanem (ponuku?). Lebo, naozaj, tej rozhlasovej práce možno, že niektorí moji kolegovia majú viac, ale nie je jej naozaj tak veľa, alebo tak husto, že by sa dalo vyberať, alebo odmietať. To znamená, že každú (ponuku) veľmi rád prijmem a mám to naozaj rád.



Ja teraz trošku pocestujem v čase...Ty si odjakživa chcel byť herec? Alebo kedy sa to asi zlomilo?
Toto je taká otázka, ja na to nikdy neviem veľmi presne odpovedať. Ale keď som ukončil 8. ročník základnej školy, tam sa človek musel rozhodnúť pre nejakú strednú a ja som nikdy nebol nejaký výborný študent, ja som bol dobrý študent. A dobrý, to znamená trojkár. A v rámci predmetov ako sú fyzika, chémia a matematika, tak tam som absolútne nestíhal a bolo to viac-menej jednoznačné, že tomuto sa venovať nebudem. A prišlo raz také, keďže ja som chodil do divadla v Košiciach a poznal som aj hercov a tak, tak ma to celkom oslovilo a prišla taká možnosť a otázka hlavne na mojich rodičov, či by som nemohol a či by som nechcel skúsiť konzervatórium v Košiciach. A v tom období otvárala Táňa Radeva ročník a ja som sa tam vybral a urobil som prijímacie skúšky a bol som prijatý. A počas toho prvého roka na konzervatóriu som si uvedomil, že ma to vlastne celkom baví a vedel by som si predstaviť, že by som sa týmto mohol v budúcnosti živiť. Takže tak nejako priebežne som sa rozhodol aj pre to, že by som hercom mohol byť. Hoci, ja som mal aj iné aktivity a mal som akurát na tom konzervatóriu s mojimi spolužiakmi hudobnú kapelu a ja som bol jej členom, hral som tam na basgitaru. Hrali sme takú rockovú muziku. Tuším, že isté obdobie to bolo v rámci amatérskej úrovne celkom úspešné.

Takže nakoniec potom ale zvíťazilo herectvo, nie hudba?
Každopádne. Myslím, že otvorene môžem povedať, že som určite lepší herec ako basgitarista.

Keďže si lepší herec ako basgitarista, poďme na chvíľu do Paneláku. V Paneláku stvárňuješ postavu, ktorá je dosť špecifická a možno, že mnohí ľudia sa v nej nejakým spôsobom nájdu. Je tam niečo aj z teba, alebo ste si tú postavu študoval od začiatku, alebo jej dávaš ty niečo?
Neviem. Ja si myslím, že každá tá postava, ktorá tam funguje, je niečím špecifická a myslím, že je to taký široký záber ľudí, takže ľudia sa tam naozaj môžu nájsť. A čo sa týka konkrétne mojej postavy Kordiaka, tak to je naozaj špecifická postava, už len kvôli tomu, že je dosť výrazne napísaná v rámci celého príbehu a deja. Neviem, mňa tam proste obsadili. Ako som sa potom neskôr dozvedel, že aj typovo som sa hodil na tú postavu, možno aj nejako fyziognomicky, hoci musím povedať, že ja som takýto život nikdy nežil. Či už život sukničkára alebo život nejakého "prachatého" chlapíka, ktorý vďaka tým peniazom je aj o čosi možno slobodnejší, či už v myslení a konaní. Ale určite, každý sa tam snaží prepašovať niečo sám zo seba, nejaké styčné body tam určite sú. Neviem, ale ja to beriem celé tak trochu s nadhľadom, inak by som to asi nevedel hrať.

Ty vo svojom súkromnom živote by si si asi nedal "BA - Alexander" na auto?
Nie, určite nie. To auto by som celkom prijal, dokonca som dostal na rok také auto, ale BA Milan ani BA Alexander by som si tam určite nedal.

Spomínal si, že škola, teda tá chémia, fyzika a tieto predmety nič. Milan Kordiak je svojím spôsobom aj účtovník. Účtovníctvo si niekedy skúšal?
Nikdy v živote. Ja s účtovníctvom nemám žiadne skúsenosti a všetko to za mňa robia ľudia, ktorí to vedia robiť, nech každý robí to čo vie. Takže si myslím, že keď má byť niekto účtovník, nech je účtovník.

Čo sa týka Paneláku, mal si panelákové detstvo alebo nejaké iné, rodinný dom? Kde si žil ako dieťa?
Ja som sa narodil v Košiciach a v paneláku som vyrastal, akurát malo to jednu výhodu oproti niektorým iným rodinám, že som mal starých rodičov, ktorí mali chatu pri jazere neďaleko Košíc a ja som tam strávil strašne veľa času. To znamená, že viem, čo je to dub, buk, proste viem, čo je zem. Mal som to viac-menej kompenzované s prírodou, takže necítim sa byť úplne čisté panelákové dieťa.

Takže bola to príroda, nebol si také dieťa, ako sú v podstate dnešné. Dnešné dieťa, keď mu povieš dub, možno ešte k tomu pripojí Alt, Shift a dub a zistí, že to nie je ten trojhmat.
To je iný dub. (smiech) Ja som strašne vďačný, že som vyrastal aj v tomto období, hoci možno bol nejaký komunizmus, ale naozaj som si užil detstvo. Hlavne, ja som rád, že som mal možnosť zažiť obdobie, kedy som prišiel zo školy domov, hodil som tašku do kúta a proste som išiel von zahrať si futbal alebo hokej a bol som so svojimi kamarátmi, hoci na ulici. Ale zažil som niečo, čo dnešné deti nezažívajú.


Keď sme pri tom športe, spomínal si futbal, hokej z detstva. Bol aj nejaký aktívnejší šport, alebo sa momentálne venuješ nejakému športu v rámci relaxu?
V rámci relaxu sa v tomto období viac-menej venujem svojmu telu a to tým spôsobom, že chodím do posilňovne, do fitka. Tým, že už mám po tridsiatke, aj to cítim, že by som mal niečo robiť. Lebo ten pohyb, ktorý mám v divadle, mi nestačí na to, aby som sa udržoval v nejakej kondícii. A čo sa týka môjho detstva, aktívne som hral vodné pólo asi 5 rokov a to bola "makačka". Každý, kto mal len trošku dočinenia s týmto športom, vie, o čom hovorím. Ale, bohužiaľ, keď som sa začal venovať herectvu a bolo to také, že naozaj, tak potom som sa musel rozhodnúť. Alebo bohudík?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mam poprosit LaLy aby sa vratila ku mne na blog (aj ked som ju surovo vykopla)???

Ano...
Nie...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Copyright © *Lady Nicool*